:povesť
V srdci Nízkych
Tatier, v Jánskej doline, za dávnych čias chodieval poľovať na lesnú zver mladý
lovec.
Od mladi počul často
od múdrych starcov, že v Poludnici, ktorá stráži Jánsku dolinu, sú ukryté
obrovské poklady. A starci rozprávali aj to, že ak sa chce obyčajný
smrteľník k pokladom dostať, musí si zadovážiť čarodejnú bylinku.
Ibaže nájsť tú
vzácnu bylinku nie je ľahká vec. Človek, čo by ju chcel získať, musí najprv
vyhľadať v hlbokej hore strom, v ktorého bútľavine hniezdi ďateľ. Musí
vystriehnuť, keď sú v hniezde mladé a starí odletia. Vtedy treba otvor do
hniezda zatĺcť dreveným klinom. Keď sa ďateľ vráti a uvidí, že do hniezda sa
nemôže dostať, odletí hľadať čarodejnú zelinku. Zatiaľ treba pod strom
prestrieť biely ručník. Ďateľ sa vráti so zelinkou v zobáku, sadne si na strom
- a vtedy sa musí zaraz trikrát nahlas zatlieskať. Vták pustí bylinku zo zobáka
a tá spadne na ručník.
Nuž takúto zelinku
si chcel poľovník zadovážiť. Ale dlho sa mu to nie a nie podariť. Vari aj tri
roky prešli, kým stál pod stromom a hľadel na čarovnú bylinku. Opatrne ju
zabalil do ručníčka, ale tak, aby sa jej rukou nedotkol, lebo by zaraz bolo po jej
čarovnej moci.
Keď už mal konečne
vytúženú bylinku, začal hľadať na úbočiach Poludnice miesto, ktoré by mohlo byť
vchodom do skalnej steny. Márne však hľadal, darmo bylinku ku skale prikladal, Poludnica
sa mu neotvorila.
V jedno popoludnie
sa lovec natiahol na voňavú mäkkú trávu a zaspal. l prisnilo sa mu, že mu ktosi
položil ruku na plece. Strhol sa z driemot a v polosne sa ešte obzeral okolo
seba.
- Snívam či bdiem? - hútal.
Pred ním stála
neznáma pani nezvyčajnej krásy, zahalená v bielom šate a so zlatou korunkou na
hlave. Pani ho oslovila:
- Šuhaj, vstaň a poď so mnou!
Poľovník vrtko
vstal a nasledoval ju ku skalnej stene. Tu pani pristúpila k úzkej štrbinke,
ktorú poľovník jakživ ešte nezbadal. Neznáma sa pretiahla štrbinou ľahko ako
tieň, poľovník však len horko-ťažko. Potom kráčali dlhou temnou chodbou a
zastali pred železnými dvermi, na ktorých visela ťažká zámka.
Krásna pani sa pozrela
na mladého lovca a povedala:
- Máš čarodejnú bylinku, teda otvor!
Junákovi nebolo
treba dvakrát prikazovať. Zo záhrenia vytiahol biely ručníček s čarodejnou
bylinkou a dotkol sa ňou zámky. A hľa! Dvere sa naskutku otvorili.
Lovec stál na prahu
obrovskej jaskyne a kde len pozrel, všade videl kôpky zlata, striebra a drahých
kameňov. Pozeral na nevídané bohatstvá celkom omámený. Z úžasu ho vytrhol hlas:
- Choď a naber si, koľko chceš!
Veruže sa nedal
ponúkať. Priskočil k hromade zlata, plným priehrštím bral dukáty a pchal do
vrecák, ba ešte aj do širáka si naukladal. Napokon sa zvrtol na spiatočnú
cestu.
- Nenáhli sa! Dávaj pozor, aby si nič
nezabudol! – radila mu krásna pani.
Lenže on ani
nepočúval a utekal, len aby už bol zase na živom svete. Sotvaže prekročil prah
jaskyne, tu sa mu železná brána za chrbtom s treskotom zavrela.
Len čo prešiel
zopár krokov a tešil sa zo slnečného svetla, zrazu si plesol dlaňou po čele.
- Veď som ja v jaskyni zabudol čarodejnú
bylinku!
Hupkom sa rozbehol
nazad ku skalnej štrbine. Po tej však už nebolo ani znaku ani vidu!
Tak prišiel mladý
poľovník o zázračnú bylinku, ktorá otvára dvere ku všetkým pokladom. Ale že
nebol nenásytný, uspokojil sa s tým, čo našiel. Veď mal dukátov toľko, že
do smrti si mohol žiť v pokoji a bezstarostne. Po čarodejnej bylinke
sa viac ani nezháňal.
Miroslav Anton Húska, Tatranský Zlatý
Jeleň,
Vydavateľstvo Osveta, n.p., Martin, 1974
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára