Javorinská Biela pani

:povesť

Za starých čias žilo neďaleko Javoriny zopár baníkov samotárov. Hľadali zlaté žily, ktorými je popretkávané celé vnútro Tatier. Ich pozornosť privábila skalná stena, v ktorej sa rozprestiera Muránska jaskyňa.

Bol Veľký piatok pred Veľkou nocou a jeden mládenec spomedzi nich sa práve vtedy vybral do doliny, kde bola jaskyňa. Čo hľadal, nevedno, ale vari snoril za vypasenými svišťami. Prechodil dolinu krížom-krážom za slnečného jasného dňa a ani sa nenazdal, že už je pravé poludnie. Sadol si na vývrať, vybral kus osúcha, že si zaje, keď mu pohľad padol na skalnú stenu, čo sa belela oproti vrchu. Odrazu len videl, že zo steny vyletujú kačky. Skoro zmeravel - kačky boli zlaté!

Keď mládenca prešiel ľak a upokojil sa, prišla mu na um stará povesť o zlatých kačkách, čo žijú v jaskyni plnej pokladov a vždy okolo Veľkej noci od piatku do nedele vyletia z jaskyne, niekde v tajných úkrytoch znesú zlaté alebo diamantové vajce a vrátia sa nazad do jaskyne. Kačky i jaskyňu vraj môže vidieť iba čestný a čistý mládenec. Preto aj banícky pomocník uvidel tajomné kačky.

Rozmýšľal šuhaj, čo by mal robiť, keď tu uvidel, že sa biela stena otvorila a zlaté kačky sa vracali do otvoru. Keď doletela aj posledná, stena sa zavrela. Pobral sa teda domov, ale nikomu ani slova neprezradil. Hneď sa však rozhodol, že aj na druhý deň vyjde do doliny. Tak aj urobil a okolo poludnia už sedel blízo skalnej steny.

Poludňajšie slnko zasvietilo a mládenec uvidel, ako sa biela skala zas otvorila. Z hĺbky zasvietilo ružovkasté svetlo a z otvoru znovu vyleteli zlaté kačky. Mládenec vstal a priblížil sa k otvoru, Rád by sa bol dostal do tajomnej jaskyne, ale ako, keď mu vstup prehradil hlboký potok s ľadovou vodou. Predsa však nazrel do jaskyne.

Uvidel v nej krištáľovo čisté podzemné jazero, strážené vílami. Na hladinu sadali zlaté kačky, ktoré sa ponad jeho hlavou zlietali z tajomného výletu. Mládenec ešte stihol zazrieť, že jaskyňa má

zlatostriebristé steny a okolo nich kôpky jagavých drahých kameňov.

Už sa vrátila aj posledná zlatá kačka a tu k nohám mládenca padlo diamantové vajce. Ako mládenec obdivoval vajce, zrazu sa strhol, lebo ho zaliala oslňujúca biela žiara. Tu videl, že v otvore jaskyne stojí prekrásna biela pani, ochrankyňa zlatých kačiek a pokladov celého okolia. Pani darovala mladému baníkovi diamantové vajce, ale mládenec sa s drahým kameňom rozdelil s ostatnými baníkmi, a tak si pomohli z najhoršej biedy.

Bie1a pani ochraňovala poklady, kým jedného dňa ziskuchtivá ruka akéhosi cudzinca nevyrúbala otvor do vysokej bielej steny. Vtedy biela pani mávla rukou a v tej chvíli sa krištáľové jazero so zlatými kačkami i so všetkými pokladmi prepadlo do hlbín, kde je vraj dosiaľ.

Miroslav Anton Húska, Tatranský Zlatý Jeleň,

Vydavateľstvo Osveta, n.p., Martin, 1974