Kvetnica

:povesť

Na tom mieste, kde je dnes v Tatrách Kvetnica, za dávneho dávna vraj prebýval trpaslík. Tu si založil záhradu a vysadil ju storakým kvietím.

Jedného dňa hnal akýsi ovčiar kŕdeľ oviec okolo trpaslíkovej záhrady, zvedavo nazrel ponad živý plot i uvidel v záhrade pohodený železný kopáč. A tu ho vari sám zlý podkušil! Poobzeral sa a keď nikoho nezbadal, povedal si:

- Veru sa kopáč aj mne zíde!

Prešuchol sa do záhrady, schmatol kopáč a náhlil sa za ovcami. Dohnal ich na salaš, kopáč zastokol pod štít koliby a začal so zvyčajnou každodennou robotou.

Po čase hnal kŕdeľ opäť okolo trpaslíkovej záhrady. Trpaslík mu zrazu zastal cestu a osopil sa naňho:

- A môj kopáč je kde?

Ovčiar len odvrkol:

-- A čože ma do tvojho kopáča!

No trpaslík na to:

- Vari si ty myslíš, že neviem, ako si kopáč pod štít koliby prekryl ? Hneď mi ho vráť, lebo zle pochodíš!

Čože mal ovčiar robiť, keď videl, že trpaslík všetko vie – vrátil teda kopáč.

A ten mu vraví:

- Počkaj, ovčiar, zajtra ráno mi sem došikuješ svojho syna do služby. To bude trest za tvoje zlodejstvo. Ak rozkaz nesplníš, o život prídeš!

Nuž na druhé ráno ovčiar vypravil syna k trpaslíkovi do služby.

Mládenec sa nemal zle, práca nebola ťažká. Nosil vodu z neďalekého prameňa a každý deň polieval kvety. V usilovnej práci uletel mu rok ako voda a keď svitol posledný deň služby, povedal

mu trpaslík:

- Ráno ťa prepustím zo služby. Za to, že si mi verne a statočne slúžil, dostaneš dobrú výplatu. Dám ti plné vrece zlata. Iba ti radím, vrece neotváraj, kým neprídeš domov.

Mládenec sa pekne poďakoval, vrece prehodil cez plece a pobral sa domov. Už sa tešil, ako otca zlatou výplatou prekvapí. Len ho mrzelo, že sa na zlato nesmie pozrieť ani len pol okom. Zápasil s pokušením pozrieť sa naň. Pokušenie bolo veľké a mládencova vôľa slabá. Jeho ruka čoraz častejšie siahala na motúz, ktorým bolo vrece zaviazané. Aj poťahoval motúzom do tých čias, kým sa len vrece nerozviazalo. Prekvapený mládenec skoro z nôh spadol, keď videl, ako z vreca vypadli svrčinové šišky.

Nasrdil sa mládenec, aj ho slzy zalievali, keď videl, ako ho trpaslík oklamal. I zastal, schytil vrece a šišky vysypal. Prázdne vrece vzal do ruky a užialený kráčal na salaš. Tu sa vyžaloval otcovi, ako ho trpaslík oklamal. Vrece hodil na zem, a tu sa z neho vykotúľali vari tri či štyri šišky. Otec jednu zdvihol a prekvapený sa na ňu zadíval. Bola z číreho zlata.

Otec aj syn nechceli veriť vlastným očiam. Zrazu sa vychytili a bežali na lúku, kde mládenec šišky vysypal. Hľadali, obzerali, ale po šiškách už ani stopy.

Zmizli zlaté šišky a stratil sa aj trpaslík. Iba jeho záhrada sa v pamäti ľudí uchovala ako Kvetnica.

Miroslav Anton Húska, Tatranský Zlatý Jeleň,

Vydavateľstvo Osveta, n.p., Martin, 1974