Mních

:povesť

Na starej obchodnej ceste zo Spiša do Poľska, blízko dravého Dunajca, vystavali pred stáročiami kláštor. Pretože jeho budovy boli z červeného smreka, ba i strechy mali červené, nazvali ich Červený kláštor. Kláštor slúžil ako útočište prechodiacim kupcom a pocestným. Mnísi pomáhali radou i liekmi chorým z celého okolia.

V kláštore mnísi vychovali sirotu Cypriána. Bol to chlapec rúči, rozumný. Čo mu rozkázali urobiť, urobil, ako sa patrí. No najradšej pásol ovečky v okolitých dolinách. Pri pasení spoznával kvietky a rozličné bylinky. Túto jeho záľubu vybadal starý pustovník, ktorý mal na starosti malú kláštornú lekáreň. Učil Cypriána poznávať liečivé bylinky a korienky. Ba vo voľných chvíľach naučil vnímavého chlapca čítať aj písať.

Jedného podvečera sedel Cyprián ako zvyčajne pred svojou chyžkou.

Zamyslený ani nezbadal, ako ho oslovil opát kláštora:

- Nech ta ochraňuje ruka božia, synku!

Mladík pozdravil a odpovedal:

- Rozmýšľam, otče, ako by som mohol byť najlepšie nápomocný ľuďom.

Opát hodnú chvíľu mlčal, až napokon ticho prehovoril:

- Dlho ta už pozorujem, brat Cyprián. Vyrástol z teba naozaj dobrý mladík, úprimný a čestný. Môžeš pracovať v našej lekárni. Ale najprv pôjdeš na dva-tri roky do sveta. Pozoruj, poznávaj a uč sa!

Nastal deň, keď kláštorní bratia vyprevadili mladého Cypriána do sveta. Uplynuli dobré tri roky, keď opäť zabúchal na vráta Červeného kláštora. Starý vrátnik Cypriána sotva poznal. Pred tromi rokmi odchodil do sveta usmievavý mladík a teraz sa vrátil urastený, vážny mladý muž.

Srdečne privítali bratia Cypriána opäť medzi sebou. Po večeri ho opát zavolal a povedal mu:

- Vidím, synku, putovanie svetom ti osožilo. Som rád, že si chodil s otvorenými očami. Teraz už môžeš prevziať našu lekáreň.

S radosťou sa dal Cyprián do novej roboty. Vlastnými silami prestaval kláštornú lekáreň na väčšiu, ba vymohol si aj novú priestrannú chyžu, v ktorej zariadil nemocnicu pre chudobných. Chýr o jeho liečebných schopnostiach sa čoskoro rozniesol. Zo široka-ďaleka prichodili do Červeného kláštora chorí a Cyprián vďačne radil a pomáhal.

Keď chodieval do horskej prírody zbierať kvety a liečivé bylinky, veľmi rád pozoroval let vtákov. Osobitne ho vždy zaujal kráľ tatranského vtáctva, veľký orol. Jedného dňa natrafil na orlie hniezdo, v ktorom sedelo mladé orlíča. Matka nad hniezdom znehybnela a privrávala sa mláďaťu, akoby ho chcela posmeliť do letu. Orlíča sa aj pritiahlo na okraj hniezda, ale nie a nie sa osmeliť. Vtom sa nad hniezdo zniesol starý orol, postrčil mláďa, a to už aj padalo do hlbiny. No nie dlho. Orlíča roztiahlo krídla, zamávalo a vzlietlo na susedný štít. Cyprián užasol. Spoznal ďalší zázrak prírody.

Od toho dňa sa vraj Cyprián po dokončení každodenných prác zatváral do svojej chyže a čosi majstroval. Po čase ho jedného večera prekvapil opát. Ticho vošiel do chyže a začudovane sa pozeral na porozkladané veci. Uvidel tam drevené skrutky, kolieska a dve veľké blany. Opýtal sa:

- Povedz, synu, čo to tak usilovne majstruješ?

Cyprián úprimne odvetil:

- Skúšam vyrobiť ľudské krídla. Umožniť ľuďom, aby ľahšie prekonali vzdialenosti, ktoré ich rozdeľujú.

Opát zamyslený pokrútil hlavou a povedal:

- Nepokúšaj, synu, božiu prozreteľnosť! Iba vtáci dostali dar lietať, a smrteľník, ktorý by ich chcel napodobovať, zahynie!

Cyprián sa nedal odradiť. Prešli ešte týždne usilovnej práce, kým dokončil svoje dielo.

Na druhý deň bol Cyprián už za úsvitu na vrchu Tri koruny. Rozprestrel krídla po lúke, pospájal súčiastky a krídla si pripevnil remeňmi na plecia. Zrazu sa len prihnal od Poľska silný vietor, mních vzlietol nad zem a letel ako vták ponad končiare Tatier, ponad priepasti a doliny.

Vznášal sa už nad Rybím plesom, keď sa zrazu obloha zatiahla olovenými mrakmi. Z mrakov náhle vyšľahol biely blesk, strašne zahrmelo a Cyprián zacítil, ako mu krídla ochabujú. Oťažel a padal k zemi. Spadol na breh Rybieho plesa. Tam vraj skamenel.

Dodnes stojí na brehu plesa štíhle bralo a ľudia mu dali meno Mních.

Miroslav Anton Húska, Tatranský Zlatý Jeleň,

Vydavateľstvo Osveta, n.p., Martin, 1974