:povesť
Na
starej obchodnej ceste zo Spiša do Poľska, blízko dravého Dunajca, vystavali
pred stáročiami kláštor. Pretože jeho budovy boli z červeného smreka, ba i
strechy mali červené, nazvali ich Červený kláštor. Kláštor slúžil ako útočište
prechodiacim kupcom a pocestným. Mnísi pomáhali radou i liekmi chorým z celého
okolia.
V
kláštore mnísi vychovali sirotu Cypriána. Bol to chlapec rúči, rozumný. Čo mu rozkázali
urobiť, urobil, ako sa patrí. No najradšej pásol ovečky v okolitých dolinách.
Pri pasení spoznával kvietky a rozličné bylinky. Túto jeho záľubu vybadal starý
pustovník, ktorý mal na starosti malú kláštornú lekáreň. Učil Cypriána poznávať
liečivé bylinky a korienky. Ba vo voľných chvíľach naučil vnímavého chlapca
čítať aj písať.
Jedného
podvečera sedel Cyprián ako zvyčajne pred svojou chyžkou.
Zamyslený
ani nezbadal, ako ho oslovil opát kláštora:
- Nech ta ochraňuje ruka
božia, synku!
Mladík
pozdravil a odpovedal:
- Rozmýšľam, otče, ako
by som mohol byť najlepšie nápomocný ľuďom.
Opát
hodnú chvíľu mlčal, až napokon ticho prehovoril:
- Dlho ta už
pozorujem, brat Cyprián. Vyrástol z teba naozaj dobrý mladík, úprimný a čestný.
Môžeš pracovať v našej lekárni. Ale najprv pôjdeš na dva-tri roky do
sveta. Pozoruj, poznávaj a uč sa!
Nastal
deň, keď kláštorní bratia vyprevadili mladého Cypriána do sveta. Uplynuli dobré
tri roky, keď opäť zabúchal na vráta Červeného kláštora. Starý vrátnik Cypriána
sotva poznal. Pred tromi rokmi odchodil do sveta usmievavý mladík a teraz sa vrátil
urastený, vážny mladý muž.
Srdečne
privítali bratia Cypriána opäť medzi sebou. Po večeri ho opát zavolal a povedal
mu:
- Vidím, synku,
putovanie svetom ti osožilo. Som rád, že si chodil s otvorenými očami. Teraz už
môžeš prevziať našu lekáreň.
S
radosťou sa dal Cyprián do novej roboty. Vlastnými silami prestaval kláštornú
lekáreň na väčšiu, ba vymohol si aj novú priestrannú chyžu, v ktorej zariadil
nemocnicu pre chudobných. Chýr o jeho liečebných schopnostiach sa čoskoro
rozniesol. Zo široka-ďaleka prichodili do Červeného kláštora chorí a Cyprián
vďačne radil a pomáhal.
Keď
chodieval do horskej prírody zbierať kvety a liečivé bylinky, veľmi rád
pozoroval let vtákov. Osobitne ho vždy zaujal kráľ tatranského vtáctva, veľký
orol. Jedného dňa natrafil na orlie hniezdo, v ktorom sedelo mladé orlíča. Matka
nad hniezdom znehybnela a privrávala sa mláďaťu, akoby ho chcela posmeliť do
letu. Orlíča sa aj pritiahlo na okraj hniezda, ale nie a nie sa osmeliť. Vtom
sa nad hniezdo zniesol starý orol, postrčil mláďa, a to už aj padalo do hlbiny.
No nie dlho. Orlíča roztiahlo krídla, zamávalo a vzlietlo na susedný štít.
Cyprián užasol. Spoznal ďalší zázrak prírody.
Od
toho dňa sa vraj Cyprián po dokončení každodenných prác zatváral do svojej
chyže a čosi majstroval. Po čase ho jedného večera prekvapil opát. Ticho vošiel
do chyže a začudovane sa pozeral na porozkladané veci. Uvidel tam drevené
skrutky, kolieska a dve veľké blany. Opýtal sa:
- Povedz, synu, čo to
tak usilovne majstruješ?
Cyprián
úprimne odvetil:
- Skúšam vyrobiť
ľudské krídla. Umožniť ľuďom, aby ľahšie prekonali vzdialenosti, ktoré ich
rozdeľujú.
Opát
zamyslený pokrútil hlavou a povedal:
- Nepokúšaj, synu,
božiu prozreteľnosť! Iba vtáci dostali dar lietať, a smrteľník, ktorý by ich
chcel napodobovať, zahynie!
Cyprián
sa nedal odradiť. Prešli ešte týždne usilovnej práce, kým dokončil svoje dielo.
Na
druhý deň bol Cyprián už za úsvitu na vrchu Tri koruny. Rozprestrel krídla po
lúke, pospájal súčiastky a krídla si pripevnil remeňmi na plecia. Zrazu sa len
prihnal od Poľska silný vietor, mních vzlietol nad zem a letel ako vták ponad
končiare Tatier, ponad priepasti a doliny.
Vznášal
sa už nad Rybím plesom, keď sa zrazu obloha zatiahla olovenými mrakmi. Z mrakov
náhle vyšľahol biely blesk, strašne zahrmelo a Cyprián zacítil, ako mu krídla
ochabujú. Oťažel a padal k zemi. Spadol na breh Rybieho plesa. Tam vraj
skamenel.
Dodnes
stojí na brehu plesa štíhle bralo a ľudia mu dali meno Mních.
Miroslav Anton Húska,
Tatranský Zlatý Jeleň,
Vydavateľstvo Osveta,
n.p., Martin, 1974
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára